Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.
Dokazovanie je kľúčová časť v prebiehajúcej daňovej kontrole, kde môže zavážiť aj jedno zle formulované vyjadrenie daňového subjektu, aj keď dobre myslené, preto toto konanie rozhodne netreba podceňovať.
Keďže daňový subjekt má v rámci dokazovania a úspešného zvládnutia vlastného dôkazného bremena dve základné povinnosti, t.j. povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018) je vhodné až nevyhnutné toto zvládnuť perfektne a odborne, taktiež predvídavo poznajúc uvažovanie daňových kontrolórov aj do budúcnosti.
Častokrát klienti prichádzajú neskoro po tom ako dokazovanie už dávno prebehlo, ktoré absolvovali bez náležitého odborného zastúpenia, preto nepodceňujte žiadnu daňovú kontrolu a príďte včas. Neváhajte nás kontaktovať.