V predošlých príspevkoch sme hovorili všeobecne o dokazovaní v daňovom konaní ako aj o tom, kto je povinný znášať dôkazné bremeno. Čo to je to dôkazné bremeno v tom daňovom konaní?
V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu (napr. vás) preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Preukázať všetky tvrdené skutočnosti, znamená preukázať, že to čo ste uviedli v daňovom priznaní je pravda, že na predloženej faktúre dodaná služba bola naozaj dodaná a pod. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry.
Z uvedeného nám teda logicky vyplýva, že je veľmi veľmi dôležité, aby ste v prípade daňovej kontroly mali urobené veľmi dobrú evidenciu (ako sú napr. fotografie z vykonaných prác, prípadne z realizácie, dodacie listy, CMR, zmluvy, objednávky, preverenia dodávateľov...).
V tomto zmysle je potrebné správne zvládnuť vlastné predkladanie dôkazov z vlastnej účtovnej alebo pomocnej evidencie, taktiež častokrát tieto chýbajúce dokumenty nahradiť inými, ako napr. čestným prehlásením, ktoré je potrebné kvalifikovane spracovať.
Taktiež je potrebné správne, logicky a vyčerpávajúco vo vlastných písomných vyjadreniach v rámci dokazovania skutkovo aj právne argumentovať, častokrát aj robiť kvalifikované návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré nemôže správca dane ignorovať a musí ich pre správne určenie dane vykonať. Ak takéto návrhy nevykoná, následne kvalifikovane namietať nesprávnosť a neúplnosť dokazovania, majúcu za následok zrušené rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní alebo súdmi.
Ak sa potrebujete poradiť, čo robiť, ako eliminovať riziko napr. neuznania odpočtu na DPH ozvite sa nám.