Úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu je Zákon o rodine. Vyživovacie povinnosť rodičov k deťom je upravená v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine: „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.“ Na toto ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa ďalej spravuje ustanoveniami § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine. Ustanovenia Ústavy SR týkajúce sa výživného nachádzame v článku 41:
a) ods. 1 Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
b) ods. 3 Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
c) ods. 4 prvá veta uvádza: Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Relevantné ustanovenia nachádzame aj v Dohovore o právach dieťaťa (ďalej aj ako „DPD“), najmä v čl. 27:
a) ods. 1: Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.
b) ods. 2: Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Zákon o rodine určitým spôsobom objektivizuje minimálnu výšku výživného rodičov k deťom, keď v ustanovení § 62 ods. 3 stanovuje: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“ Iný spôsob objektivizácie výživného v Zákone o rodine nenachádzame.
Vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami, platenie výživného je len jednou z týchto foriem. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení (bývanie, ošatenie, strava a pod.). Zákon o rodine pojem „výživné“ nedefinuje. Výživné sa chápe ako plnenie si vyživovacej povinnosti poskytnutím peňažného plnenia, ktoré slúži na uspokojovanie potrieb oprávnenej osoby v rozsahu prezumovanom Zákonom o rodine.
Ako sa určuje výška výživného?
Podľa štatistík MS SR každoročný nápad vo veciach určenia výživného od 2018-2022 bolo 14 090 prípadov ročne.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, dokonca aj starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa.
V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené v článku 6 CMP.
V súlade s týmto princípom sú súdy povinné zisťovať skutočný stav veci vo vzťahu k všetkým uvedeným kritériám rozhodujúcim pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a za týmto účelom vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Aby sa odstránil problém rozdielnosti v rozhodovacej praxi činnosti súdov, pri určovaní výšky výživného bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter.
Pre určenie správnej výšky vyživovacej povinnosti je nevyhnutné tabuľku používať nasledujúcim spôsobom v uvedenom poradí:
- určenie čistého príjmu povinného rodiča
- priradenie životnej etapy dieťaťa
- zohľadnenie počtu vyživovacích povinností rodiča
- zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom
| Etapa života dieťaťa | vek dieťaťa (zvyčajne) | 1 dieťa | 2 deti | 3 deti | 4 deti |
| predškolský vek | 0-5 | 18% | 12% | 9% | 8% |
| prvý stupeň ZŠ | 6-9 | 20% | 14% | 11% | 10% |
| druhý stupeň ZŠ | 10-14 | 22% | 16% | 13% | 11% |
| stredná škola | 15-18 | 24% | 18% | 15% | 13% |
| vysoká škola | 19 a viac | 26% | 20% | 17% | 15% |
Zisťovanie prijímov pri výživnom
Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súd pri zisťovaní čistého príjmu rodičov aplikuje vyšetrovaciu zásadu. Súdy v závislosti od konkrétneho prípadu primárne žiadajú rodičov preukázať ich príjem a sekundárne zisťujú príjmy, žiadajú doklady a vyjadrenia, lustrujú registre:
- zasielajú dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil;
- žiadajú od rodičov – podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky; pri fyzických osobách – podnikateľoch s paušálnou daňou žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd;
- žiadajú ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav; Rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky); - dopytujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/kolízneho opatrovníka/orgán sociálnoprávnej ochrany detí, šetrením v domácnosti rodiča zistiť jeho životnú úroveň zisťovaním napr. charakter jeho zariadenia, bývanie v byte či dome, počet vozidiel v držbe a vlastníctve;
- vykonajú lustrácie na príjem rodičov cez Sociálnu poisťovňu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny;
- vykonajú lustrácie na katastrálnom portály za účelom zistenia vlastníctva k prípadným nehnuteľnostiam;
- vykonajú lustrácie cez www.finstat.sk, www.registeruz.sk
- vykonajú lustrácie v obchodnom registri, živnostenskom registri;
- žiadajú priamo príslušný daňový úrad zaslať za predchádzajúci rok daňové priznanie rodiča;
- žiadajú účtovnú jednotku účtujúcu v sústave podvojného účtovníctva predložiť denník a hlavnú knihu;
- žiadajú účtovnú jednotku účtujúcu v sústave jednoduchého účtovníctva predložiť peňažný denník, knihu pohľadávok, knihu záväzkov a pomocné knihy, ak je ich vedenie potrebné; - žiadajú riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku, v ktorej sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch, o rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie.
Pri plnoletých deťoch súdy môžu žiadať navyše aj: doklad preukazujúci výšku poberaného sociálneho štipendia, ak zamestnávateľ uhrádza plnoletému dieťaťu časť nákladov na štúdium s podmienkou, že ako zamestnanec zotrvá po ukončení štúdia u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby, tak sa žiada zmluva preukazujúca takýto zmluvný vzťah (zdroj: Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv.tabuľkové výživné).
Tabuľkové výživné
Jedným z identifikovaných problémov efektivity slovenského súdnictva boli rozdiely v rozhodovacej činnosti súdov. Aby sa aspoň z časti tento problém odstránil pri určovaní výšky výživného bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter, preto ju nemožno použiť na všetky prípady.
Máme dlhoročné skúsenosti v oblasti rodinného práva, preto nás v prípade potreby neváhajte kontaktovať.